Od objavenia tohto antického mechanizmu, jedinečného svojou
prepracovanosťou a dodnes udivujúceho generácie vedcov, uplynie v utorok
17. mája 120 rokov.
Grécky potápač Elias Stadiatos, hľadajúci morské huby, objavil na jar
roku 1900 pri ostrove Antikythéra v hĺbke 42 metrov vrak rímskej
obchodnej lode. Bronzové a mramorové sochy, nádoby a ďalšie predmety z
potopenej lode skončili v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. V tom
čase však nikto netušil, aký skvost objavil.
Pracovník múzea Valerios Stais o dva roky neskôr, 17. mája 1902,
rozpoznal, že v jednom kuse kameňa, ktorý vyniesli potápači na povrch,
je zaryté ozubené koliesko. Následné pátranie odhalilo ďalších asi 70
silne skorodovaných úlomkov ozubených koliesok, číselníkov, ručičiek a
dreveno-medených schránok popísaných gréckymi nápismi. Prevratný objav
bol na svete.
Mechanizmus z Antikythéry vzbudil hneď od začiatku veľkú pozornosť a
celý rad bádateľov sa snažil rozpoznať, o aký prístroj vlastne ide. "Pre technológiu je tento mechanizmus taký dôležitý, ako je Akropola pre architektúru. Je to jedinečné zariadenie," povedal pre BBC profesor Ioannis-Chiu Siradakis (John Hugh Seiradakis) z Aristotelovej univerzity v Solúne.
Spočiatku sa vedci domnievali, že ide o astroláb, čiže astronomický
prístroj používaný v minulosti na meranie času, výšok a uhlov i na
určovanie polôh nebeských telies.
S novou teóriou prišiel britský vedecký historik Derek J. de Solla
Price, ktorý podrobil tento mechanizmus niekoľkoročnému komplexnému
výskumu. V roku 1959 došiel k záveru, že ide o akúsi formu zložitého
hodinového stroja, pričom detailne popísal jeho funkcie. V bádaní
pokračoval, čo mu dovolilo vysloviť hypotézu, že mechanizmus sa používal
na počítanie polohy hviezd a planét. Na základe Priceovho výskumu sa v
roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal vytvoriť
funkčnú repliku antikythérskeho mechanizmu.
V roku 2005 vyústilo odhaľovanie záhad mechanizmu do medzinárodnej
spolupráce v rámci bádateľského programu pod názvom Antikythera
Mechanism Research Project (Výskumný projekt antikythérskeho
mechanizmu). V súčasnosti možno stroj skúmať v podobe 82 rôznych
fragmentov.
Vďaka spomínanému projektu tím bádateľov konečne po vyše storočí
rozlúskol tajomstvo záhadného antického prístroja. Ukázalo sa, že
celkový počet ozubených koliesok je 37, pričom zariadenie s ciferníkmi
dokázalo okrem kalendárnej funkcie tiež predpovedať postavenie nebeských
telies na oblohe, pohyby Slnka a Mesiaca po nebeskej dráhe, vrátane ich
zatmenia. Vlani sa podarilo vedcom zostrojiť úplný digitálny model viac
tohto ako dve tisícročia starého prístroja.
A kto je konštruktérom mechanizmu z Antikythéry – zariadenia, ktoré
predbehlo dobu o viac než 2000 rokov? Keďže nám jeho meno dávna minulosť
neuchovala, aj o tom sa vedú veľké diskusie. Niektorí vedci sa
prikláňajú k názoru, že by ním mohol byť grécky učenec Archimedes (287 –
212 pred n. l.), ktorý žil približne v tom období, keď bol prístroj
zhotovený.